Dnes nestojím na námestí SNP vo svojej čiernej peleríne a s hrčou v krku. Dnes hľadím na tú spúšť, ktorá potom, po 9, marci nastala. A je mi do plaču. Kde sa podeli všetci tí zjednotení, správni ľudia? Ako je možné, že dovolíme, aby sa nám všetci tí "Ficom povolaní" smiali do tváre a tešili sa, ako bez najmenšej hanby zmietli všetko pod podlahu a tvária sa, že sa vlastne nikdy nikde nič nestalo? A čo sa stalo s nami?
Vo Wikipedii čítam, že tam bola Alena Krempaská a Weisenbacher. Áno, boli až jedenkrát. Čo tam však nie je, je oto: veľa urobili manželia Janovičovci, dali vytlačiť také milé tričká, celé noci vyrábali také milé odznaky STOP GORILÁM,Lucia Gallová odišla vlastne aj počas protestov do Prahy, prakticky si celý čas robila, čo sa jej zachcelo, veľmi nerešpektovala názory iných a správala sa ako neriadená strela. V niečom to bolo vynikajúce, v inom hrozné. Mirko Hrívik, nezvyčajne zodpovedný chlapec, a nemožno vynechať Peťa Klinca, nezvyčajne inteligentného, nadaného chlapca, v tom čase študoval na Karlovej Univerzite v Prahe, ale vedel, na ktorú stranu sa treba postaviť. Citlivý a prekonávajúci vnútorný strach bol Maťko Perduk. Strach prekonal, a zvládnutí všetkých vnútorných protirečení zostal až do konca.
Chvíľami som si pripadala ako tie mravce, čo - keď ich bolo milión - vyšli na cestu robiť revolúciu, aby ich vzápätí prešiel parný valec a bolo po všetkom... Pýtam sa: skutočne je po VŠETKOM? Dovolíme oligarchom, aby si s národom robili, čo sa im zachce, aby tunelovali vlastné firmy, surovo urážali tých, čo na nich pracujú, vysmievali sa z čestných a kultúrnych ľudí, ktorí za najväčšie bohatstvo považujú svoju česť, dobre vychované a pracovité deti s vlastným názorom, vzdelanie a rozhľad?
GORILA mi chodí po rozume, vtiera sa do mojich snov, dokonca jedna TV natočila ZOO... a skúsme si zameniť zvieratá za ľudí... to prakticky ani nie je možné, lebo ľudia často toľko kultúry ako tie zvieratá v sebe nemajú... a tak strpíme, aby republiku okrádali stále noví a noví zlodeji, aby nás svojimi nehoráznymi poplatkami a túžbou ovládať všetko a všetkých obťažovali bohaté kreatúry - niekedy trochu vzdelané, ale väčšinou tupé, rozmaznané a hlavne "všemohúce".
Možno si tí tam hore myslia, že sme svoj boj prehrali, ale mýlia sa. Ak niekto niečo prehral, sú to oni aj so svojimi pažravými chúťkami a trápnymi aférkami...
Tak si, prosím, dnes večer ako spomienku zapáľte sviečku,, dajte ju do okna ako vtedy, nech každý vidí, že my nezabúdame; my pozorujeme a čakáme na svoj okamih pravdy.
