Členom ľudskoprávneho výboru

Autor: Ľubica Lehotská | 12.2.2016 o 21:04 | Karma článku: 7,80 | Prečítané:  160x

Pánu Jozefovi Mikloškovi a Lucii Nicholsonovej by som rada povedala niečo o probléme dietok, ktoré hoci každý z nich vidí inak, ale predsa niečo uniklo, čo naozaj nikto nerieši...

Mňa, ako matku troch detí (prostredného "postihla" naša dokonalá medicína) zaráža fakt, že sa akosi neriešia matky, ktoré čakajú dieťa, myslím tie, ktoré sa rozhodli porodiť ho, no pritom si zámerne poškodzujú zdravie, fajčia, niektoré enormne pijú, prípadne používajú omamné látky. V tomto bode v parlamente skutočne unikajú priority, a riešia sa "vedľajšie " veci. 

Potraty sú výsledkom ešte socialistickej výchovy mládeže, ktorá lásku dvoch ľudí degradovala na potrebu - ako napríklad jesť a piť, teda potom i potrat je len riešením nechceného dôsledku akejsi živočíšnej potreby dvoch ľudí, ktorí si spolu nezodpovedne bez ochrany užívajú, a neskôr sa uvidí, čo a ako. Ak je z toho dieťa (podľa mňa ten najvyšší dar, zhmotnenie skutočnej lásky), je to problém, a ten treba odstrániť tou najrýchlejšou cestou a najrýchlejším spôsobom. Okrem toho, máloktorý gynekológ povie dievčine, že potrat môže znamenať celkovú neplodnosť, dokonca základ rakoviny, na ktorú sa aj umiera. Ani v školách nemajú deti v etickej výchove to, že láska dvoch ľudí môže byť "zhmotnená", a jej zhmotnením je stvorenie zázraku - dieťatka.

Pozrime sa na to aj z iného uhla: aký rozdiel je v tom, či zabijeme polročné - sedemnásťročné alebo storočné stvorenie? Zabitie je zabitie, nič viac, nič menej. Na druhej strane je tu stav, ako spomína pán Mikloško, kedy je potrebné použiť eutanáziu. Áno, aj to je zabitie, ale iné, ktoré vykúpi niekoho z úplného utrpenia, podobného stredovekému mučeniu. Nemôžeme pozerať na svet očami cirkví rôzneho druhu; mali by sme sa riadiť vnútorným citom, a najmä láskou, pretože ak niečo schváli láska, je to v poriadku. Teraz hovorím tiež o ľudskom živote, aj bábätka, možno i toho nenarodeného a tiež dospelého. Nechcem sa však príliš rozpisovať, je to námet na román, ale môžem vyhlásiť na svoju česť, že na mojich rukách umrelo viac ako desať ľudí, včítane mojich rodičov, a boli šťastní; prečo? Lebo som absolútne akceptovala ich vôľu, ako mi radila moja "láska". Zvlášť moji rodičia a tiež môj drahý brat mali jednu z tých najhorších smrtí, kedy vám ochorenie umŕtvi telo, vlastne zaživa "hnijete", ale srdce bije, mozog reaguje a vníma.

Môj prostredný syn, ktorého prizabili lekári (možno len lekár či lekárka) a do smrti budeme niesť následky za túto chybu, ktovie, či by bol chcel žiť.To JA som chcela, lebo som na chvíľu v sebe potlačila lásku. Na druhej strane, keby som v sebe nemala lásku, nepovedala by som nikdy to, čo teraz poviem: keby som sa ocitla v stave, v akom bola moja mama, brat, otec, na kolenách by som prosila o eutanáziu. Aj oni prosili, ale márne... Keby som sa ocitla v situácii, kedy by som mala rozhodnúť, či má môj syn zostať alebo odísť, volila by som tú druhú možnosť..., ale to pochopia tí, ktorí sa na utrpenie pozerali príliš zblízka a na ich pleciach ležala zodpovednosť za všetko utrpenie, hrôzu, beznádej..., no a bola tu láska. Tá ma podržala v každom ohľade. Nedovolila som žiadne punkcie, pokusy či násilné snahy, aby niekto márnomyseľný nasilu predlžoval živorenie mojich najbližších. A naučila som sa vážiť si život, nepoškodzovať ho ani zlým jedlom, ani alkoholom, drogami, cigaretami, lebo poznám, aká je cena za chyby. Milujem svoje deti, aj svoju malú vnučku ale keby sme sa ocitli na hranici života a smrti, tam platí iná hierarchia, a tou je: "Nech sa stane TVOJA NIE MOJA vôľa". A toto nemá na pamäti nijaký zákon na svete.

Odpustite mi, prosím, ak píšem menej súvisle, miestami možno preskakujem z témy na tému. Ale opäť prežívam tú bolesť, ktorá neodchádza, neumiera... varuje. Varuje pred tými "zlými" rozhodnutiami. A takým zlým rozhodnutím by bolo i trestanie žien, ktoré chcú mať dieťatko, a nedokážu si ho adoptovať, lebo ešte nič nevedia o tejto bolesti, ešte celkom v niečom "nedospeli". Ak je vo vás láska, dokázali by ste ich posudzovať a odsudzovať? Zatvárať? Zato, že sa chcú dotknúť svojej hviezdy? To by určite nebolo správne...

A nakoniec sa ospravedlňujem všetkým a každému, kto má iný názor. Má naň tiež svoje právo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?