Včera v správach jednej televízie predstavovali členov ľudsko-právneho výboru, tiež sa istý kotlebovec sťažoval, že mu zobrali zbraň, že AKO TO...,no a mne z toho vyšlo, že konečne máme priamo v parlamente pravú zvieraciu farmu.
Myslím, že tento slogan vyjadruje túžbu národa, platiaceho nemalé peniaze za svoju ochranu subjektu s názvom POLÍCIA. Lepšie by znelo POLÁMAŤ A ZRANIŤ, alebo NAVŠTÍVIŤ A POSEDIEŤ; s ochranou to však nemá nič spoločného.
Je nejaká pochybnosť, oprávnený dôkaz o tom, ako voľby prebehli, čo všetko sa stalo či nestalo? Má niekto námietky? Stalo sa niečo neprijateľné? Potom je na mieste zamyslieť sa nad podstatou, prečo sa stalo to, čo sa práve stalo.
Hoci tu bolo i včera, celkom isto bude i zajtra. Ale dnes je jednoducho DNES. Niečo neopakovateľné, ešte stále čerstvé a neskreslené odstupom času.
Zamýšľam sa nad tým, v čom je novinárovi lepšie dnes a ako to bolo v dobách socializmu. Možno si myslíte, že teraz je lepšie; v niečom áno, no vo veľa veciach nie.
Dnes ráno nebolo ako tie ostatné. Už od pomerne skorej hodiny mi začali vyzváňať telefóny. Telefonovali mi dobrí priatelia, ale aj známi, ktorých som dlhšie nepočula a dávali mi čudné otázky.
Pánu Jozefovi Mikloškovi a Lucii Nicholsonovej by som rada povedala niečo o probléme dietok, ktoré hoci každý z nich vidí inak, ale predsa niečo uniklo, čo naozaj nikto nerieši...
Dlho som rozmýšľala, o koho ide, ale evidentne o konzumenta vašich financií,ktorý to ešte aj podrží. Vlastne o nič nešlo, ale i tak som sa veľmi nahnevala...
Gorila je akýmsi symbolom toho, ako ľahko možno všetko zamiesť pod pokrovec. Je symbolom i toho, ako niektorí ľudia potrebujú vtláčať pečať akejsi ilúzie čistoty tam, kde žiadna nie je. Gorila predpokladá aj nezvládnuteľnú silu...
O takomto čase, presne pred 4 rokmi som už stála na námestí SNP. a s hrčou v krku som zvolávala okoloidúcich na protest s názvom GORILA... Bol tam aj Mirko Hrívik, Peťo Pčolinský, Maťo Perduk, Lucia Gallová robila interview ...
Posudzujeme a súdime, definujeme a pritom sme neustále vedľa. Čo sa týka pojmu rodina - tak to sme úplne vedľa. Ale VŠETKO VIEME...
Dlho som premýšľala, či sa odhodlám k tomuto čánku. Totiž, keď som varovala, že sa takéto niečo môže stať - niekedy v septembri, nikto neveril. Jedna skupina chcela bezhlavo pomáhať imigrantom - druhá za žiadnu cenu....
V sobotu, 12. septembra, sme sa vybrali na vychádzku mestom, kde sme narazili na dva protesty vo forme JIN a JANG na tú istú tému, ĽUDSKOSŤ. Chvíľami som si pripadala ako v Kocúrkove... alebo žijeme v KOCÚRKOVE?
Veľa sa hovorí o imigrantoch, prichádza veľmi veľa informácií, ktoré si navzájom aj odporujú, no na druhej strane - sme tu aj my, začíname byť iní, akými sme kedysi boli, sústreďujeme sa na to, čo ani nie je podstatné...
