Imigranti a my, ktorí sme tu.

Autor: Ľubica Lehotská | 4.9.2015 o 22:58 | Karma článku: 4,69 | Prečítané:  278x

Veľa sa hovorí o imigrantoch, prichádza veľmi veľa informácií, ktoré si navzájom aj odporujú, no na druhej strane - sme tu aj my, začíname byť iní, akými sme kedysi boli, sústreďujeme sa na to, čo ani nie je podstatné...

Včera som sa stretla s priateľmi, ktorí v roku 1968 emigrovali do susedného Rakúska a momentálne žijú vo Viedni. Áno, majú sa dobre, nakoľko sú to schopní a šikovní ľudia. Nedalo nespomenúť posledné udalosti s utečencami a Laci sa rozhovoril. Hovoril o Rakúsku, ktoré nikdy neodmietlo pomôcť tým, ktorí to potrebovali. Spomínal, koľkí naši ľudia využili v roku 1968 možnosť zostať alebo pokračovať či do Kanady alebo inde. Nikto ich nevrátil domov, hoci sa tu vtedy nestínali hlavy a nikomu nehrozilo, že by za svoje protesty dostal väzenie alebo "doživotie"... pamätám sa, akosi príliš nahlas som odporovala spojeneckým vojakom, a naši policajti ma zmastili - jedna radosť...

Teraz je situácia opačná: je tu niekto, kto potrebuje aj tú našu pomoc. Je pravda že utečenci nie sú iba zo Sýrie a iba takí, ktorí potrebujú pomoc, nový začiatok a ochranu... je pravda i to, že niektoré skupiny, najmä tie, ktoré sa vylodili v Taliansku, vzbudzujú hrôzu... ale skúsili to... odísť do akéhosi "nového sveta". My, na Slovensku, však máme trochu komplikovanú situáciu; nevieme pomôcť ani vlastným ľuďom, nedokážeme vyriešiť rómsku problematiku, nie sme schopní zabezpečiť "obete reštitúcie", ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou o rok rozšíria rady bezdomovcov, nakoľko končí ich ochrana "vládou" a majitelia domov ich budú môcť beztrestne vyhodiť na ulicu, a zrejme bude ešte veľmi veselo, najmä keď bude musieť konkrétne magistrát Bratislavy preukázať, kam sa podelo spomínaných 800 bytov z roku 2012.., ale paradoxne na "dobrý štart" pre iných, to máme... 

Hoci patrím medzi tých, ktorí by inému v núdzi dal i to posledné, cítim tu akúsi krivdu voči našim ľuďom, ktorí žijú z ponižujúco nízkych výplat, z otrasných dôchodkov, a ktorým sa účelovo predhadzujú rôzne "výhody", veď sa zase blížia voľby, a treba sa zabezpečiť. Riešení poznám niekoľko; sú jednoduché, a vôbec nechápem, prečo tí, ktorým sme umožnili, aby nás zastupovali na zahraničných fórach, na ne neprišli; znamená to, že na tie lukratívne posty nepatria? 

A čo my, ostatní? Otočíme sa ľuďom v núdzi chrbtom, ako sa pomaly, ale isto otáčame aj tým našim ľuďom, ktorí tu žijú a pomoc naozaj potrebujú? 

Nemyslím si, že týmto "komentárikom" niečo vyriešim, ale dúfam, že sa niektorí zamyslia a aspoň sa pokúsia o nastolenie rovnováhy. Všetci do jedného by sme mali dbať hlavne o to, aby nás neovládala chamtivosť, ale ani strach alebo rasizmus... to by sme sa ďaleko nedostali...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.


Už ste čítali?